Charakteristika obdobia

        Barokom nazývame jedno z období v dejinách umenia. Tento sloh má pôvod okolo roku 1600 v Ríme a v Európe prevládal v 17. a vo veľkej časti 18. storočia.  Názov tohto obdobia má nejasný pôvod. Podľa niektorých vznikol z portugalského slova „barocco“ (perla nepravidelného tvaru), iní ho odvodzujú od mena talianskeho maliara Federica Barocciho. Pomenovanie barok spočiatku označovalo „zlý vkus“, pretože vyumelkovaný a prehnaný nový umelecký smer vyvolával v ľuďoch dojem nevkusu.

        Baroková hudba je súčasťou barokového umenia a môžeme ju vymedziť do obdobia rokov 1600 - 1750. Baroková hudba mala spočiatku rôzne iné pomenovania, ako napríklad sprevádzaná monódia, generál bas alebo generalbasszeitalter. Názov baroková hudba bol zavedený až v roku 1920 a ako prvý ho použil nemecký muzikológ (hudobný vedec) Kurt Sachs. Za miesto vzniku barokovej hudby môžeme považovať Taliansko.

        V baroku sa menia sa kompozičné princípy. Melódie sa neradia pod seba a nie sú rovnocenné. Hlavná melódia je vo vrchnom hlase a je doprevádzaná akordmi. Táto zmena si vynútila aj zmenu tónin. Prešlo sa od systému stredovekých módov k durovým a molovým stupniciam. Keďže sa upustilo od zložitosti viachlasu a pozornosť sa zamerala na jednu melódiu, začala byť táto melódia ozdobnejšia a klenutejšia. Vzniká baroková citovosť vyjadrená melodickou ozdobnosťou. Barokoví umelci si dávali záležať na ozdobách, dokonca interpreti sami vydávali knihy ozdôb. Harmonické myslenie takisto značne zjednodušilo rytmus. Novinkou baroka bolo tempové označenie skladieb. Vzniklo viacero nových hudobných žánrov.

Zdroje:

sk.wikipedia.org/wiki/Barok#N.C3.A1zov

sk.wikipedia.org/wiki/Baroková_hudba#Pomenovanie